Pyramídové hry na Slovensku

Pyramídové hry majú mnoho foriem a niekedy je ťažké ich rozoznať. Napriek tomu majú všetky jednu charakteristickú črtu. Sľubujú zákazníkom a investorom obrovské zisky založené prevažne na nábore ďalších členov do programu, a nie na reálnych investíciách alebo reálnom predaji produktov a služieb verejnosti. Niektoré hry môžu podporovať predaj produktu, ale často ide len o využitie výrobku na zastretie pyramídovej hry. Existujú dva náznaky toho, že výrobok sa využíva na zastretie pyramídovej hry: nákup inventára a slabý maloobchodný predaj. 

K nákupu inventára dochádza, ak motivačný systém spoločnosti vyžaduje od nových členov, aby nakúpili viac tovaru ako môžu predať, a často za nadhodnotené ceny. Ak k tomu dochádza cez distribučný systém spoločnosti, tak ľudia na vrchole pyramídy dosahujú výrazné zisky, aj keď sa konečným zákazníkom predá len málo alebo dokonca žiadne výrobky. Ľudia v spodnej časti pyramídy zbytočne platia za nadbytočné zásoby tovaru, ktorý sa im hromadí v pivnici. 

Slabý maloobchodný predaj je tiež príznakom pyramídovej hry. Mnoho zakladateľov pyramídových hier tvrdí, že ich výrobok je fantastický. Pri podrobnejšom skúmaní sa však zistilo, že k predaju dochádza len vo vnútri pyramídovej štruktúry alebo novým členom, a nie širokej verejnosti. 

Pyramídové hry najčastejšie pracujú na základe pyramídovej schémy alebo Ponziho schémy, neraz sa pre ne používa aj označenie ,,lietadlo". Ako pracujú tieto dve schémy, a hlavne aký je medzi nimi rozdiel, sa vám pokúsim popísať v tomto článku.

1. Pyramídová schéma

Je podvodný model, ktorého princípom je fakt, že za vstup do systému musí každý účastník zaplatiť vstupný poplatok a aby niečo zarobil, musí priviesť ďalších ľudí - ,,ovečky", ktorí takisto zaplatia vstupný poplatok. Z vybraného poplatku si časť ponecháva účastník, zvyšok putuje na výplatu členov ,,nad ním”, ktorí sa do systému zaregistrovali skôr. Z dlhodobého hľadiska nemôže fungovať. Pyramídová hra neponúka žiaden produkt alebo službu, ktoré by mali reálnu hodnotu. Toto je veľmi dôležité poznávacie znamenie!

Pyramídové hry si netreba mýliť s legálnym a serióznym MLM systémom. I keď medzi týmito dvoma systémami je tak tenká hranica, že niekedy sa dajú len ťažko rozoznať. O tejto téme si môžete prečítať viac v sekcii venovanej výlučne MLM, konkrétne v článku kde sa vzal multi level marketing a čo to vlastne je. V spomínanej sekcii nájdete viacero článkov, odporúčam prečítať si aj ako rozoznať sieťový marketing od nelegálnych pyramídových hier. Nie, nerobím MLM, takže tam nebude žiadna reklama, len môj názor, resp. môj pohľad, na tento druh podnikania (pre niekoho možno chybný).

Praktický príklad pyramídovej schémy

Pozrime sa, ako funguje pyramídová schéma z troch pohľadov: z pohľadu potenciálneho investora, z pohľadu zakladateľa alebo podvodníka a z pohľadu obete. Mnoho pyramídových hier funguje na podobnom princípe, ako uvádza nasledovný príklad. V našom príklade každý investor zaplatí povedzme 10 000 Sk zakladateľovi a mal by si vybudovať svoju sieť prostredníctvom náboru troch nových členov, každý z nich by mal získať ďalších troch nových členov atď. Investor dostane províziu 3 000 Sk za každého z troch nových členov, ktorých získa na úrovni hneď pod sebou, a províziu 500 Sk za každého získaného člena na ďalších troch úrovniach. Teda, investor by mal dostať províziu za štyri úrovne nových členov. 

Potenciálnemu investorovi sa to môže javiť ako výborná príležitosť. Zakladateľ pyramídovej hry pravdepodobne presvedčí investora, že vstupuje ešte na ,,začiatku” pyramídy. Zdá sa, že investor môže získať 67 500 Sk za investíciu vo výške len 10 000 Sk, čo predstavuje fantastický výnos 675 %: 3 000 Sk získa za prvý nábor troch nových členov, celkovo 9 000 Sk; 500 Sk za každého nového člena z ďalších troch úrovní - z prvej úrovne 4 500 SK (500 Sk x 9), z druhej 13 500 Sk (500 Sk x 27) a z tretej 40 500 Sk (500 Sk x 81), celkovo 58 500 Sk.

Rozoberme teraz situáciu z pohľadu zakladateľa, ktorý je na vrchole pyramídy a v skutočnosti zarába z každej úrovne. Každý nový investor predstavuje pre neho predpovedateľné príjmy a výdavky. Zakladateľ získava od každého nového člena 10 000 Sk a v najhoršom prípade musí zaplatiť starším investorom provízie vo výške 4 500 Sk za získanie nového člena a jeho vetvy. Teda, ak investor vstúpi do systému na poslednej úrovni, zakladateľ od neho zinkasuje 10 000 Sk, ale zaplatí len 3 000 Sk osobe, ktorá ho získala, a po 500 Sk každému z troch starších členov vo vetve nového investora, teda 1 500 Sk; celkovo je to 4 500 Sk. Zakladateľovi teda ostane vyše polovica z členského poplatku 10 000 Sk. Teraz predpokladajme, že hra sa zrúti po nábore štvrtej úrovne. Podľa tohto príkladu zakladateľ získa neuveriteľných 697 000 Sk (viac úrovni, väčší zisk):

• 10 000 Sk od prvého investora do pyramídovej hry (10 000 Sk bez vyplatených provízií) = 10 000 Sk;

• 21 000 Sk celkovo od 3 ďalších (prvostupňových) investorov ((10 000 Sk – 3 000 Sk) x 3) = 21 000 Sk;

• 58 500 Sk celkovo od 9 ďalších (druhostupňových) investorov ((10 000 SK – (3 000 Sk + 500 Sk) x 9) = 58 500 Sk;

• 162 000 Sk celkovo od 27 ďalších (treťostupňových) investorov ((10 000 Sk – (3 000 Sk + 500 Sk + 500 Sk) x 27) = 162 000 Sk; a

• 445 500 Sk celkovo od 81 posledných (štvrtostupňových) investorov ((10 000 Sk – (3 000 Sk + 500 Sk + 500 Sk + 500 Sk) x 81) = 445 500 Sk.

10 000 Sk + 21 000 Sk + 58 000 Sk + 162 000 Sk + 445 500 Sk = 697 000 Sk.

Na záver si rozoberme pyramídovú hru z pohľadu investora – obete po tom, čo sa celá pyramída zrútila. Obeť, podobne ako prvý investor, predpokladá, že je na vrchole pyramídy, ale zrazu zistí, že je na jej konci a nie je schopný nájsť svojich nasledovateľov. Nie je sám, pretože väčšina investorov sa v okamihu zrútenia pyramídy ocitne na jej konci. Štruktúra takejto pyramídy spôsobuje, že kedykoľvek dôjde k jej zrúteniu, minimálne 70 % investorov bude na jej konci a bez možnosti dosiahnuť zisk. Všetci zaplatili 10 000 Sk plus peniaze investované do inventára alebo marketingu. V našom prípade sa dokonca ani treťostupňovým investorom ich investícia nevráti. Zaplatili členský príspevok 10 000  Sk a získali 3 provízie vo výške 3 000 Sk. V skratke, ak sa pyramída zrúti, tak nik z investorov na dvoch spodných úrovniach nezíska späť ani svoju pôvodnú investíciu. Počet obetí z dvoch spodných úrovní predstavuje 89 % z celkového počtu účastníkov (108 zo 121 investorov).

2. Ponziho schéma

Je veľmi podobná pyramídovej schéme, pretože vyžaduje ustavičný nábor, ale v Ponziho schéme zakladateľ zvyčajne nepredáva výrobok (niekedy áno) a neplatí provízie za nábor nových členov. Namiesto toho zakladateľ zbiera platby od širokého okruhu ľudí s tým, že im sľubuje vysoký výnos z krátkodobej investície.

Ponziho schéma, pomenovaná podľa Charlesa Ponziho, talianskeho imigranta v USA, ktorý pomocou tejto metódy podvádzal ľudí v 20-tych rokoch 20. storočia, spočíva v tom, že presvedčí ľudí, aby do niečoho investovali, s garantovanou výškou návratnosti, pričom na vyplatenie tých, ktorí investovali skôr, sa použijú peniaze tých, ktorí investovali neskôr. Zarobí vôbec niekto naozaj nejaké peniaze? Ak áno, tak kto? Niekto musí zarobiť, inak by tieto schémy už dávno zanikli. Ako? Ak naštartujem schému, po čase vyplatím ľudí, ktorí investovali medzi prvými. Takto všetci nadobudnú dojem, že to funguje. A ono to naozaj funguje, ale len určitý čas. Akonáhle prestanú prichádzať noví investori, majiteľ Ponziho schémy nebude mať prostriedky na vyplatenie prvých investorov a systém sa rozpadne. No a kto na tom zarobí najviac? Tí, ktorí schému naštartovali, a tí, ktorí sa pridali na začiatku.

Ponziho schéma je takmer vždy založená na investíciách. Typickým príkladom, ktorý funguje na princípe Ponziho schémy, je HYIP. Ak si chcete o HYIPoch prečítať viac, navštívte sekciu HYIP, kde podrobnejšie popisujem, ako to funguje. Takže ak uvidíte nejakú investičnú spoločnosť, ktorá vám ponúka rozprávkové zhodnotenie vašich peňazí, môžete si byť istí, že s vysokou pravdepodobnosťou ide o Ponziho schému. ,,Podnikanie" pomocou Ponziho schémy sa všade na svete považuje za trestný čin a keďže je nelegálne, často býva pred krachom prerušené úradmi.

Ponziho schéma sa často zamieňa s pyramídovou schémou alebo sa považuje za jej špecifický prípad. Medzi týmito schémami sú dva zásadné rozdiely:

• v Ponziho schéme investor svoje výnosy často znovu vkladá prevádzkovateľovi, avšak v pyramídovej schéme reinvestícia prakticky nemá zmysel. Tento faktor odďaľuje krach Ponziho schémy,

• v Ponziho schéme hľadá nových investorov prevádzkovateľ, v pyramídovej schéme je to samotný investor. Úspešnosť pyramídových schém teda závisí od exponenciálne vzrastajúceho počtu účastníkov.

Mohlo by vás zaujímať: